Táto téma nie je nová, o chaotickej komunikácii vlády smerom navonok sa toho nahovorilo a napísalo od vzniku koalície už veľa. V poslednom svojom čísle sa k tejto téme okrajovo v rozhovore s premiérkou vrátil týždenník Trend. Ide najmä o mediálnu komunikáciu nedoriešených tém ešte v ich ranom štádiu, ktorá bežných ľudí len mätie. Naposledy mi toto potvrdil aj môj otec, na budúci rok sa chystajúci na odchod do dôchodku. Priznal sa mi, že tejto vláde pre jej chaotickú komunikáciu nerozumie. Ako príklad vytiahol – ako to napríklad vlastne je s dôchodcami, či a vlastne aj ktorí si môžu/budú môcť privyrábať popri poberaní penzie. „Mihál povedal jedno, Radičová druhé, do toho ešte názory ďalších členov koalície. Prosím ťa, ako to teda vlastne je, čo platí? Som z toho zmätený, z toho chaosu, ktorý produkujú,“ zveril sa mi otec so svojimi pocitmi. Nevedel som v tej chvíli odpovedať na jeho otázku. Ale v hodnotení komunikácie vlády som mu dal za pravdu. Otec asi nie je jediný človek na Slovensku, ktorý má pocit, že táto vláda komunikuje trošku chaoticky.

V každej strane súčasnej koalície by sme pritom našli ľudí s veľkou skúsenosťou v oblasti marketingu a vzťahov s verejnosťou (PR). Niektorí sú dokonca priamo aj súčasťou exekutívy. Aj na pozíciách hovorcov má súčasná vláda veľa bývalých, skúsených novinárov. Prečo potom toľko komunikačných chýb? Je v tom naozaj len neskúsenosť viacerých koaličných politikov? Či je chaos priamo stratégiou práce vlády Ivety Radičovej?

Ono premiérka Radičová si sebavedome vôbec nepripúšťa, že by v tomto mal byť jeden z vážnych problémov jej zoskupenia. Aj v najnovšom vydaní týždenníka Trend bez sebareflexie tvrdí, že „chaos v tom vidia len neznalí“ a že „tento iný štýl riadenia štátu, cestou konzultácií, vyjednávania a koordinácie, tento nový štýl a spôsob, ktorý má podľa politológov povrchné a neznalé označenie chaos, je základný krok, o ktorý sa táto vláda snaží.“

Takže len neznalí ho (chaos) vidia? A chaos je vlastne novým štýlom? Odvolajúc sa ešte raz na môjho otca, ak si pani premiérka naozaj myslí, že vláda komunikuje v poriadku a že nielen politológovia, ale aj obyčajní ľudia (nemyslím Matovičovcov) sú buď neznalí alebo povrchní, nuž potom „zbohom rodina“.
Jeden z prvých príkladov vyprodukovaného komunikačného zmätku nastal, keď minister práce Jozef Mihál v médiách najskôr avizoval, že vláda zruší príplatky k príspevku na prvé až tretie narodené dieťa. Premiérka ho následne cez médiá opravila. Alebo zrušila? „Nič také nie je súčasťou programového vyhlásenia vlády, nie je to súčasťou programových priorít a nie je to súčasťou plánu tejto vlády. Bola to úvaha, ktorú pán minister vyslovil,“ povedala vtedy v tomto duchu Iveta Radičová. Čo na to pán minister? „Viete, že rád špekulujem a uvažujem o rôznych alternatívach. Mojou subjektívnou chybou bolo, že som vás pustil do kuchyne toho, čo na ministerstve zvažujeme,“ obhajoval sa pomerne nešťastne pred novinármi.

Ale – ako to vlastne je s tou kuchyňou? Nemýlil sa aj v tomto pán Mihál? Premiérka totiž v inom rozhovore pre médiá jasne povedala, že v komunikácii volí metódu otvorenosti a nebude voliť cestu diskusie za zatvorenými dverami. „Môžete vidieť do tej kuchyne. Nemám s tým problém. Ale vyčítať nám diskusiu sa mi nezdá práve korektné,“ pokúšala sa vysvetľovať mediálnu stratégiu vlády.

Tak ako? Mihál považuje za chybu, že niekoho pustil do kuchyne. Radičová zase povyšuje púšťanie do kuchyne na jednu z komunikačných priorít. A či B je správne?
Zdravý sedliacky rozum by hádam radil skôr nepozývať do kuchyne hostí v čase, kedy ešte ani dobre nevieme, čo za večeru vlastne chystáme. Veď hrozí, že si stravníkov skôr odplašíme. Ale táto vláda robí presne opak. To naozaj pani premiérka (pani profesorka, ktorá v médiách rada zdôrazňuje svoju minulosť sociologičky) vidí nový perspektívny štýl politiky v tom, že novinárom dáva nazrieť do svojho ešte poloprázdneho hrnca? Naozaj si myslí, že ľudí týmto svojím podľa nej novým štýlom politiky nezmätie? Ten pohľad na komunikáciu má premiérka ale hádam trošku pomýlený. Diskusiu vo vnútri vlády, pri príprave legislatívy, tú preboha nemôže ministrom nikto vyčítať. Ale do času, keď nie je vláda dohodnutá, by tá diskusia prebiehať nemala na verejnosti. Pretože potom sa stane, že celá vláda vyzerá ako skupina nekoordinovaných ľudí (aj keď premiérka tvrdí že ich koordinuje), ktorí na verejnosti hovoria každý niečo iné, a čo je horšie, hovoria to hocikedy, keď zacítia nutkanie podeliť sa o svoje špekulácie. To takto sa hrá o kredibilitu? A to vyjadrenie premiérky pre Trend, že na pochopenie/prijatie takéhoto chaosu (podľa nej štýlu) musí byť zrelá spoločnosť, to myslela vážne? To tento nový štýl vylučuje empatiu z komunikácie?

Poukazovaním na nie najlepšiu komunikáciu vlády a predčasné medializácie rôznych myšlienok myslím napríklad aj na stopnutie predčasne medializovanej úvahy ministra hospodárstva Miškova zrušiť Radu pre reguláciu (Radičová: ,,Takéto riešenie nie a pán minister navrhne iné riešenie,“) na korigovanie medializovaného vyhlásenia ministra Mikloša (oznamoval to spolu s ministrom Mihálom) o zmenách v daniach a odvodoch, kedy obaja pôvodne chceli rušiť daňové a odvodové výnimky (Radičová síce principiálne súhlasila, ale o niektorých podstatných výnimkách chcela ešte ďalej rokovať, tvrdila po návrate z dovolenky, že návrhy sa budú pripomienkovať s cieľom aby sa „nedotkli bežných ľudí“) či na medializované myšlienky ministra kultúry Daniela Krajcera o zrušení Rádia FM (jeho stranícky šéf R. Sulík po tom, ako sa na facebooku zdvihla proti tomuto kroku vlna odporu, skonštatoval že nič sa rušiť nebude). A mohli by sme vo výpočte už medializovaných myšlienok a návrhov, ktoré boli následne dementované a na to niekedy antidementované apod., pokračovať ďalej. Niekedy dokonca na zmenu predtým medializovaného vyhlásenia stačili namiesto politikov aj mamičky, ktoré to zvládli samé so svojimi bábätkami. Toto je vážne myslená komunikačná stratégia? „Milí rádcové“, nikto vás nepočúva?

Nemýli sa pani premiérka vo svojom pohľade na komunikáciu? Navyše, nie jej jej názor na komunikáciu trošku schizofrenický? Na jednej strane totiž ľudí pozýva do „svojej vládnej kuchyne“. Na druhej strane v inom vyjadrení pre médiá tvrdí: „Je však problém, keď občania vnímajú zmeny postojov ministrov k témam, ktoré sa neuzatvoria. Diskusia a dialóg je pre mňa štandardný postup pri riadení vlády alebo rozhodovaní. Ale nemal by to byť postup, ktorý vytvára zlé pocity.“

Na otázku iného média pri hodnotení 100 dní vlády, či Iveta Radičová neľutuje, že sa dala na premiérsky post, odpovedala: „Prepáčte, ja sa medzi hlupákov nezaraďujem.“ Čudná odpoveď. Podľa logiky tejto odpovede by sa každý človek so sebareflexiou mal zaraďovať medzi hlupákov? Na tento názor hádam len jedna veta na záver…

Pani premiérka, ani obyčajní ľudia nie sú hlúpi…