„Nikdy na ten deň nezabudnem. Nezabudnem nikdy na ten deň, keď ten prvý úder schytala manželka v integračnom centre v Trnave, kde sme vtedy žili. „Máme autizmus. Majko má autizmus. Teraz mi to oznámili,“ počujem jej trasúci sa hlas, akoby to bolo dnes, v mobile. Bol som v práci v Bratislave. A nevedel som v tej chvíli, čo povedať. Hoci sme s takýmto vysvetlením synových problémov už tak trochu rátali, dúfali sme, že táto hroziaca diagnóza sa nepotvrdí. Že dokori prídu na niečo iné, čo spôsobuje jeho problémy. Manželka bola úplne dolu, pre plač som jej takmer nerozumel. Ja sám som mal problém zadržať slzy. Ako muž som ju chcel podporiť. Veď my chlapi by sme predsa mali byť silní. Silnejší ako nežné pohlavie. Ale slzy boli nakoniec silnejšie. Mal som tridsať rokov a napadlo mi, že minimálne časť snov spájajúcich sa mi s rodinou a synom sa touto správou v momente zrútila. Museli sme čeliť prvej vážnejšej životnej skúške. Bál som sa, aby táto skúška postupne nezruinovala aj náš vzťah.“
Vydal: IKAR, 2005
Je možné objednať na: https://www.bux.sk/knihy/231456-osud-tak-rozhodol-o-zivote-a-autizme-s-laskou.html,
